Svätá Trojica – 22.5.2016

Radostný deň svitol, Bože Trojjediný,

keď ľud spomína si na veliké činy

Tvojej večnej lásky, nesmiernej milosti,

čím sa nám znať dávaš v svojej velebnosti.

Ty si Otcom sveta – ó, buď i nám Otcom,

Ty si Spasiteľom – ó, buď i nám Vodcom,

Ty si Tešiteľom, Darcom viery, sily –

ach, i nás dnes obdar, Hospodine milý.

Daj nám znať, čo treba ku spaseniu duší

a dľa Tvojej pravdy pomôž žiť, jak sluší.

Krídla Tvojej moci nech nás pozatienia...

A po časnej púti popraj oslávenia.

Amen. (MR)

Text: 2 Kor 13, 13

Milí bratia a sestry tu v chráme Ducha Svätého, aj vy všetci pri rozhlasových prijímačoch!

Takmer všetky veľké kresťanské sviatky – či už sú to Vianoce, Veľká noc či Turíce – stoja na nejakej udalosti, vychádzajú z príbehu. Predmetom dnešného sviatku – slávnosti Svätej Trojice je však definovaná pravda viery (dogma), ba dokonca celá rada vieroučných článkov, ktoré sa týkajú Božej Trojjedinosti.

Vysvetliť kresťanské učenie o Sv. Trojici by nám zobralo veľmi veľa času. Ako hovorí popredný český teológ, filozof a sociológ prof. Tomáš Halík, „učenie o Trojici pripomína nádhernú katedrálu kresťanského myslenia a zbožnosti.“ – Prejsť cez túto katedrálu, objavovať jej zákutia je nádherným, nevyčerpateľným zážitkom. My sa chceme v tomto duchu zamyslieť nad dielom Trojjediného Boha pokiaľ možno v čo najkratšom a zrozumiteľnom rozsahu. Apoštol Pavel nám ho ponúka v závere svojho listu do Korintu, v ktorom udeľuje požehnanie, kde je každá osoba Trojice spojená s určitým darom. Ježiš Kristus je spojený s milosťou, Boh Otec s láskou a Duch Svätý s darom spoločenstva.

Apoštol udeľuje kresťanom do Korintu takéto požehnanie: „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!“

1. Pozoruhodné je, že na prvom mieste Trojice je menovaný Ježiš Kristus a nie Boh Otec a Jeho stvoriteľská moc. Myslím si, že to stojí za pozornosť.

Pre kresťanov je totiž Božie konanie najzreteľnejšie práve v príbehu Ježiša Krista. Naša viera nestojí na filozofických úvahách či teóriách o vzniku sveta. To, čo nás drží pri viere a dáva nám odvahu v ťažkých chvíľach, nie je ani tajomstvo vesmíru ani dokonalosť prírody okolo nás – ale príbeh Ježiša Krista.

Keď teda máme uvažovať, myslieť o Bohu, začnime aj my podobne ako apoštol Pavel, ako prví kresťania – u Ježiša. (Vyhneme sa tak mnohým pochybnostiam, rozpakom a neistote.) V Ježišovi Kristovi je nám totiž Boh tak blízko, že už to viac ani nie je možné. Nehľadajme Boha vysoko na nebesiach, ani v záhadách prírody či v hlbinách svojho vnútra. Boh má vďaka Ježišovi Kristovi konkrétnu ľudskú tvár i podobu. Stretáva sa s nami ako človek s človekom.

S Ježišom si najčastejšie spájame slová ako láska, prijatie, uzdravenie, odpustenie alebo obeť. Každé z nich vystihuje určitú stránku Ježišovho života. V tomto požehnaní je s Ježišom spojená MILOSŤ. Grécko slovo charis sa dá preložiť aj ako priazeň, láskavosť či dar. Predstavme si to konkrétne: Milosť prežíva ťažko nemocný, ktorý sa uzdravil. Milosť pozná odsúdený, ktorý bol predčasne prepustený. O milosti vie každý, komu bolo odpustené. Apoštol Pavel slovom milosť veľmi dobre vystihol, o čo Ježišovi šlo. Milosť bola doslova Ježišovou stratégiou. Milosťou dosiahol najväčší ohlas, ale aj najviac pohoršoval svoje okolie. Veď Pán Ježiš prijímal hriešnikov ešte prv, ako sa oni zmenili a začali viesť usporiadaný život. Najprv im ponúkol prijatie a záchranu a až potom od nich očakával, že sa budú chcieť zmeniť a snažiť sa o niečo dobré... Všetci vtedajší kazatelia, izr. náboženskí vodcovia postupovali opačne. Najprv stanovili podmienky. Farizeji dokonca zodvihli ten meter do výšky 600 príkazov a zákazov. Ján Krstiteľ chcel vidieť najprv ovocie pokánia. Božie kráľovstvo bolo až dosiaľ ponúkané ako odmena za ľudské snaženie. Kto sa zmeniť nedokázal, musel počítať s odmietnutím a zavrhnutím.

Ježiš nás však namiesto hrozbami vychováva dobrotou. Ponúka nám priateľstvo a dôveru vo chvíli, keď si ju ničím nezaslúžime. Spomeňme si na colníkov Zachea, Léviho, Matúša alebo Máriu Magdalénu. Alebo na lotra na kríži a väčšinu učeníkov. Nikto z nich nepatril medzi mravnú elitu. Boli to ľudia, ktorí sa nemali čím chváliť. A predsa im Ježiš ponúkol priateľstvo. V očiach vtedajších ľudí nemali šancu, pretože sa nedokázali vlastnými silami zmeniť. Pán Ježiš však týchto odpísaných ľudí povzbudil k novému životu. Vďaka Ježišovi, Jeho milosti, sa začarovaný kruh ľudskej slabosti a hriechu prelomil.

My dnes slovo milosť môžeme preložiť tiež slovíčkom veľkorysosť. Tá je v dnešnom svete rovnako vzácna ako kedysi. Keď máme niekomu ustúpiť alebo odpustiť, máme strach, že to bude zneužité. Ježišovu milosť ľudia tiež zneužívali a zneužívajú. Ako je ľahké dať si odpustiť a bez zábran hrešiť ďalej. Byť uzdravený a žiť ako prv...

A predsa Ježiš vie, čo robí. Milosť, ktorú nám On dnes ponúka, nie je slabosť, ale výzva. Milosť slúži k tomu, aby sa ukázalo, čo sme zač. Chyby robíme všetci. Neexistuje človek bez hriechu a miera nášho dlhu je viac-menej rovnaká. Až Kristova milosť ukáže, ako to s nami v skutočnosti je. Kto uzná, že žije v hriechu a nemá inú možnosť, než prosiť o odpustenie – bude zachránený. Kto však trvá  na tom, že je lepší než mnoho iných a dokáže sa obhájiť sám, ten svoj život prehráva. Na tom, ako odpovieme na Kristovu milosť, sa láme chlieb spásy a večnosti.

2. Druhý rozmer pôsobenia Svätej Trojice nazýva apoštol Božou láskou. Boh ako najvyššia autorita, Absolútno, Transcendentála, Počiatok a Princíp celého sveta bol vždy obklopený tajomstvom a neistotou. Pred Stvoriteľom mali ľudia vždy úzkosť. Ani dnes tomu nie je inak. Čím viac toho dnes vieme o svete, tým viac si v ňom pripadáme zbytoční a zabudnutí. Čo sme my ľudia uprostred nekonečného vesmíru?

Biblia však hneď na prvej stránke hovorí: „Človeče, pozri sa okolo seba. Ráno vychádza slnko, aby si videl na cestu. Okolo teba kvitnú stromy, aby si mal čo jesť. V rieke tečie voda, aby si netrpel smädom. Všetko, čomu sa iní klaňajú alebo si to berú násilím, je tu z lásky pre teba.“ Svet okolo nás je hmatateľným dôkazom, ako nás Boh miluje.

Ale čo keď sa obloha zatiahne, vody stúpnu a zem zachveje? Nie je to dôkazom, že sa od nás Boh odvrátil, chce nás potrestať alebo sme Mu ľahostajní? Ale prečo by sme tu po tých všetkých katastrofách a vojnách ešte boli? Nemohol s nami Boh už dávno skoncovať? A predsa sa stále rodia deti, vychádza slnko a v riekach tečie voda...

Keby bola Božia láska chápaná ako náhle či chvíľkové vzplanutie, našli by sme v gréckom texte slovo eros. Ale tu stojí agapé a to je dlhodobý, trvalý vzťah. Agapé je láska starostlivá, slúžiaca a obetujúca sa. Najviac sa dá pripodobniť rodičovskej láske. Milujúci muž a žena sa totiž môžu časom rozísť, ale rodičia nás milujú stále. V tomto duchu by sme tu mohli použiť slovo Božia vernosť.

Áno, v Biblii poznávame verného Boha, ktorý má so svetom a človekom jasný plán a zámer. Biblia nám svedčí o Bohu, ktorý je verný sám sebe a tomu, čo už raz povedal. Dokonca s ľuďmi uzatvára zmluvu, v ktorej sa im svojou vernosťou zaväzuje. Biblický Boh je jediný, ktorý svoju vôľu dopredu oznamuje, vysvetľuje a na rozdiel od nás ľudí – dodržuje. Je to úplne iný Boh, než by si človek myslel, ktorého by hľadal za výkyvmi počasia, dejinnými zvratmi  alebo svojimi dočasnými úspechmi. Boh je jediný, na koho sa dá spoľahnúť.

3. Tretí rozmer pôsobenia Božej Trojice je vyjadrený slovom účastenstvo – spoločenstvo Ducha Svätého. Gréckym výrazom pre spoločenstvo koinonia – sa v Biblii mnohokrát vyjadruje vykonanie zbierky pre druhých. Byť v koinonii znamená, že máme s niekým spoločné príjmy aj výdavky – podobne ako je tomu napr. v manželstve a v rodine – kde nikto nemôže povedať: toto je len moje. Koinonia znamená mať spoločnú kuchyňu, jesť zo spoločnej misy a deliť sa o všetko rovnakou mierou. Čo to však, bratia a sestry, znamená pre duchovný život, v rovine duchovnej?

Duch Svätý je Boh, ktorý s nami ľuďmi zdieľa všetky radosti a starosti, úlohy a povinnosti. Nie je to pravda, že Boh z neba iba kontroluje čo sme dokázali alebo pokazili. Boh nie je ako učiteľ, ktorý nás stále len známkuje. Duch Svätý je skôr ako náš starší kamarát, ktorý nám pomáha písať úlohy, povzbudzuje nás, keď sa bojíme a radí nám, keď si nevieme dať rady. Duch Svätý je Boh, ktorý tu žije s nami. Podieľa sa svojou pomocou na všetkom, čo od nás žiada. Je to On, kto nám dáva silu a vytrvalosť, aby sme mohli naplniť svoje poslanie. Je to On, kto sa s nami modlí a znáša rôzne protivenstvá.

Tu by som chcel ešte zdôrazniť skutočnosť, že spoločenstvo Ducha Svätého sa nedotýka iba osobnej zbožnosti. Spoločenstvo Ducha Svätého znamená, že Boh rozdeľuje svoje dary jednotlivým členom rodiny viery, aby sa nimi zdieľali s druhými. Naše schopnosti a možnosti, náš čas a sily nie sú určené iba nám, ale celému spoločenstvu. To musí platiť zvlášť v cirkvi. Byť súčasťou spoločenstva Ducha Svätého znamená, že naše duchovné príjmy a výdavky sú spoločné. To, čo vieme, nevieme len pre seba, ale tiež pre druhých.

Áno, sestry a bratia, každý z nás niekoho potrebuje, nikto z nás si nevystačí sám. Duch Svätý má o nás prehľad a pôsobí medzi nami tak, že nás spája. Zdravého s nemocným. Bohatého s chudobným. Veriaceho s neveriacim. Silného s unaveným. Mladého so starým. Vtedy pociťujeme konkrétnu Božiu pomoc, ktorá nám najčastejšie prichádza skrze ľudí, ktorých nám Duch Svätý privádza do cesty. To je spoločenstvo Ducha, ktoré sa deje v cirkvi, v rodine, medzi priateľmi, to je tá skrytá forma Božieho kráľovstva, ktoré vďaka pôsobeniu trojjediného Boha už teraz zažívame.

Drahé sestry a bratia, milí rozhlasoví poslucháči. Zamýšľali sme sa spoločne nad tajomstvom pôsobenia Svätej Trojice, nad dielom Boha Otca, Boha Syna, Boha Ducha Svätého. Ďakujme Pánovi Ježišovi Kristovi za Jeho milosť, že nás prijíma aj s našimi slabosťami. Ďakujme nebeskému Otcovi za Jeho vernosť a stálosť, na ktorú sa môžeme spoľahnúť. Ďakujme Duchu Svätému, za vzácne obdarovanie, ktoré nám zveril, a prosme Ho, aby sme ho dokázali ponúknuť aj iným. Nech nás všetkých napĺňa radosť z takéhoto poznania Boha, radosť nad tým, že tajomstvo Božieho bytia nám bolo v tejto miere odhalené... Amen.        

Modlitba: Všemohúci Hospodine, náš Stvoriteľ, Vykupiteľ a Posvätiteľ!  Vzdávame Ti vďaku a chválu, že nám zjavuješ tajomstvo svojej bytosti a že si uzavrel s nami svoju zmluvu. Ďakujeme Ti, že si nás v krste svätom prijal za synov a dcéry. Skláňame sa pred trónom Tvojej slávy, koríme sa pred Tebou, ktorý si nás stvoril a mocným slovom udržuješ, opatruješ a ochraňuješ. Oslavujeme Ťa, Bože lásky, že si sa zjavil v tele a zachránil nás skrze smrť a vzkriesenie svojho Syna Ježiša Krista, v ktorom máme odpustenie, pokoj a dar večnosti. Chválime Tvoje sväté meno, že chceš v nás prebývať ako náš Pomocník, Utešiteľ i Posvätiteľ, že si nás svätým povolaním povolal, s celým kresťanstvom nás zhromažďuješ a v jedinej pravej viere pre večný  život zachovávaš.

Trojjediný Bože, prosíme za celé kresťanstvo, posilňuj jej služobníkov i veriacich vo všetkých cirkvách, aby  konali Tvoje dielo; posilňuj nás, nech v počúvaní slova, v piesňach, chválach, v spoločenstve Tvojho stola podieľame sa na Tvojich záchranných skutkoch pre svet.

Prosíme Ťa, daj do sŕdc kresťanov svoju lásku ku všetkým ľuďom, aj k nepriateľom, lásku k utláčaným, trpiacim, nemocným a akokoľvek postihnutým a strádajúcim.

Prosíme Ťa za pokoj a mier, nech Tvoja spravodlivosť a pravda víťazí nad hriechom a neverou, nad nespravodlivosťou a nepokojom sveta. 

Pamätaj na nás, Trojjediný Bože, nech veľké tajomstvo, ktoré dnes slávime, žijeme láskou v našich rodinách, v tomto spoločenstve a všade, kde máme byť pre druhých.

Našim zosnulým daj účasť na večnom živote v sláve Tvojho kráľovstva, kde so svojím Synom a Duchom Svätým vládneš od vekov. A raz aj nám pomôž, aby sme i my s anjelmi i archanjelmi, s cherubínmi aj serafínmi oslavovať mohli Tvoje veľké a slávne meno: Svätý, svätý, svätý je náš Pán Boh, Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky!

Vypočuj nás, keď všetci spoločne k Tebe voláme slovami Tvojho Syna: Otče náš...